6. november 1915, Srbsko, Aleksandrovac. Pplk. M. R. Štefánik, pilot francúzskej armády, spoločne so srbskými vojenskými jednotkami a civilným obyvateľstvom ustupuje pred nepriateľskými vojskami. Je nútený zapáliť poškodené lietadlo a vydať sa na pochod srbskými a albánskymi horami smerom na jadranské pobrežie.

Pochoduje so svojím mechanikom a oddaným priateľom, Michaelom Bourdonom, cez mestečká a srbský vidiek po cestách a horách trasou dlhou cca 120 km.

Štefánikov 7-dňový pochod o prežitie : Aleksandrovac, Brus, Jankova Klisura, Blaca, Barbatovac, Kuršumlja, Stankov, Banja, Dubnica, Priština + 8 km

Počas pochodu na ceste do Prištiny musí Štefánik so svojimi priateľmi bojovať o holý život, keď ich v horách prepadnú banditi.

Po siedmych dňoch pochodu odvážajú Štefánika s obnoveným vnútorným zranením vlakom do kosovskej  Mitrovice, odkiaľ je prevezený krátkym letom do obce Prizren.

V Prizrene sa jeden z najlepších francúzskych pilotov, kpt. Paulhan, prihlási, aby zachránil priateľa, ktorý je vo veľmi vážnom stave.  Vzlietli v hustej hmle a vydali sa na veľmi riskantný let viac ako 200 km (asi 3,5 hodiny) cez hory a údolie Beli Drin, len 200 m široké!

Na smrť vysilený Štefánik, s vnútorným zranením spôsobeným pri pristátí lietadla týždeň pred tým v Aleksandrovaci, vykašliavajúc krv, čiastočne pomáha s navigáciou stroja.

Pred príletom do albánskeho pobrežného mesta Valona zaháji protivzdušná obrana paľbu na Štefánikovo lietadlo v predpoklade, že pália na nepriateľský stroj.  Paulhan a Štefanik sú nútení núdzovo pristáť v priľahlých močiaroch.

Keď vojaci zistia, že ide o Štefánika, umožnia jeho okamžitý presun do Ríma, kde sa v nemocnici zotavuje zo zranenia.

Po relatívne krátkom pobyte v Ríme sa Štefánik vydáva do Paríža, kde sa zoznamuje s E. Benešom. Štefánik je pozvaný na stretnutia a večierky do salónov vyššej spoločnosti a otvára tým dvere Benešovi a Masarykovi. Tu má možnosť, viac ako kedykoľvek predtým, ovplyvňovať francúzske politické a svetové diplomatické kruhy a presadzovať svoju stratégiu, ktorej cieľom je vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov v novej povojnovej Európe.

Tento príbeh ovplyvnil aj nášho kamaráta, Martina Urbaníka, zakladateľa malokarpatského ultratrailu a štafetových pretekov STEFANIK TRAIL. Martin, ako bežec, absolvoval napr. 100 km Javorníkmi, Transvulcania 2014, svoj STEFANIK TRAIL, ako aj populárnu B7 – Beskydskú sedmičku. Na tieto v blízkej budúcnosti plánuje nadviazať nie len na domácej Kysuckej a Lazovej stovke a PUT, ale aj v zahraničí na Lavaredo Ultra Trail, či ďalšom ročníku Beskydskej sedmičky. Jeho „ultrasnom“ je účasť na Western States 100 a Tor des Geants, ale aj ultrabeh Vysokými Tatrami.

STEFANIK TRAIL sú ultramaratónové preteky s dĺžkou 140,8 km, s celkovým stúpaním 4720 m a celkovým klesaním 5317 m. S prižmúreným očkom je to stále z kopca. Beh začína z Bradla, pri mohyle M.R. Štefánika a končí pri soche M.R. Štefánika v Bratislave. Trasa vedie po červenej turistickej značke, ktorú poznám aj pod názvom Štefánikova magistrála alebo aj E8. Celá táto 140-kilometrová sranda vypukne 19. júna o 19:00, kedy štartuje kategória ultra jednotlivci.

Pripraviť takúto udalosť je určite nadľudský výkon, preto sme Martinovi položili zopár zvedavých otázok.

Čo ťa viedlo k založeniu týchto pretekov?

Základ je naozaj v dvoch na dovolenke prečítaných knihách. V práci som bol po rokoch úplne vyhorený a tak prišiel čas spraviť niečo vlastné a pokiaľ možno, ľuďom prospešné. Behal som stále viac, a tak som spojil príjemné s príjemným :).

Prečo práve M.R.Štefánik a nie iný národný hrdina?

Štefánik si takmer pred sto rokmi, v novembri 1915, viac ako 120 kilometrovým pochodom počas 7 dní v srbských horách zachraňoval holý život. Nebyť odvahy a priateľskej pomoci francúzskych letcov, podľahol by zraneniam. Ak by tam zahynul, nikdy by sa nezoznámil s Benešom a ten by sa spolu s Masarykom do vysokých politických kruhov v Paríži nikdy bez Štefánika nedostal. Fascinuje ma tento príbeh a nechápem, ako je možné, že sa o ňom v školách neučíme. Bez tohto príbehu by sme tu v dnešnej podobe zrejme ani neboli.

Praneter generála M.R. Štefánika, pani Tamara Dudášová, rod. Štefániková

Koľko ľudí stojí za tým, aby sme sa Štefánika mohli vôbec zúčastniť ?

Veľmi veľa. Očakávame, že tohto roku budeme potrebovať 100 až 120 dobrovoľníkov. Mnoho z našich partnerov pristupuje k spolupráci veľmi aktívne aj počas roku. Užší tím tvorí do 10 ľudí, ktorí popri svojom zamestnaní pracujú mesiace na prípravách. Príprav sa zúčastňuje rodina Milana Rastislava Štefánika, moja rodina, priatelia, starostovia a primátori obcí, ktorými vedie trasa a bez pomoci ktorých by sme to mali veľmi ťažké. S veľkým porozumením a nadšením prijal Štefánikov príbeh a môj nápad horského ultramaratónu a štafety veľvyslanec Francúzskej republiky na Slovensku, J.E. Jean-Marie Bruno, ktorého som s mojim nápadom pred viac ako troma rokmi oslovil v Bratislave na ulici. Zamestnanci francúzskej ambasády na Slovensku majú vlastný štafetový tím od zrodu podujatia a nový francúzsky veľvyslanec, J.E Didier Lopinot po svojom predchodcovi prevzal záštitu nad podujatím. Tento rok výrazne posilňujeme tím profesionálnych záchranárov a zdravotníkov po celej trase. Je nás veľa .

Ako prebieha organizovanie a čo sa deje po pretekoch ?

Máme užší okruh kamarátov, ktorí na prípravách robia takmer celý rok. V októbri a v novembri začíname kontaktovať partnerov, certifikujeme trasu pre UTMB body a pripravujeme zmeny na web. V decembri spúšťame registráciu. Od januára do konca marca uzatvárame dohody s partnermi a médiami. Apríl, máj a začiatok júna sú mesiace, kedy už do práce zapájame aj ďalších dobrovoľníkov. Víkend, kedy preteky bežíme je vyvrcholením celej tej takmer celoročnej práce a mal by byť pre nás odmenou aj oslavou, aj keď makáme na plné obrátky. Po pretekoch sa poďakujeme bežcom aj partnerom a dávame si od STEFANIKa totálne trojmesačné prázdniny.

Aj tieto stroje sa postarajú o vašu bezpečnosť. Centrálna Záchranná služba o.z.

Veľvyslanec Francúzskej republiky J.E. Jean-Marie Bruno a zamestnanci francúzskej ambasády v cieli prvého ročníka STEFANIK TRAIL

Veľvyslanec Francúzskej republiky J.E. Jean-Marie Bruno a zamestnanci francúzskej ambasády v cieli prvého ročníka STEFANIK TRAIL

Musíš pri organizácií riešiť aj prekážky, hádžu ti ľudia polená pod nohy?

Myslím, že nie. Aspoň nie úmyselne. Naopak, každý rok sa zlepšujeme vďaka úprimným radám a konštruktívnej kritike. Notoricky nespokojným ľuďom sa jednoducho nevyhneš. Ale to sú už fakt extrémy a ojedinelé prípady. Keď si pozrieš ich profil na facebooku, alebo blogy, aké dlhodobo píšu, zistíš, že slovné útoky na takmer všetko sú ich životným štýlom. Takých ľudí mi je skôr ľúto. Stojíme o nové pozitívne priateľstvá.

Ak by ti ľudia chceli pomôcť, kde sa majú ohlásiť? Aká pomoc je vítaná ?

Dobrovoľníkov nie je nikdy dosť. To vie každý, kto takéto náročné podujatie dáva dohromady. Každý, kto má chuť pomôcť, je vítaný. Stačí vyplniť formulár a ľudia sa tak zapíšu do databázy možných dobrovoľníkov podujatí v partnerstve alebo pod hlavičkou o.z. Slovak Ultra Trail. STEFANIK TRAIL je jedným z nich. Ak chce niekto začať s dobrovoľníctvom práve na STEFANIK TRAIL, nech sa nám ozve na adresu registracia (zav) stefaniktrail (bod) sk. V súčasnosti zháňame šoférov do pomocných áut, ktoré nám poskytne náš partner trnavský závod PSA Peugeot Citroën. Hľadáme tiež fotografov pre fotky na horskom hrebeni a v nedostupnejších miestach pretekov. Ľudí, ktorí chcú byť nápomocní priamo bežcom, potrebujeme hlavne do cieľa v Eurovea, kde potrebujeme zriadiť režim niekoľkých smien dobrovoľníkov, ktorých počas takmer 24 hodinovej služby prestriedame aspoň trikrát.

Prečo si vybral práve takú trasu na preteky a prečo 140 km?

Lebo som chcel po prečítaní knihy Born To Run usporiadať trailové preteky a knihu o osude Štefánika v Srbsku som čítal paralelne. Dĺžku trasy určila už existujúca Štefánikova magistrála a fakt, že tento silný príBEH chceme priniesť až do centra hlavného mesta Slovenska.

Prečo až na Devín? Nestačilo na Slavín ?

Narážaš na trasu STEFANIK TRAIL? Sú na to dva dôvody. Po prvé, Štefánikova magistrála začína na mohyle na Bradle a končí na konci červenej značky pod hradom Devín. Druhý dôvod je, že historické zdroje uvádzajú dĺžku sedemdňového pochodu Štefánika v srbských horách rôzne a to medzi 120 a 160 kilometrov. Z Bradla pod hrad Devín meria trasa našich pretekov približne 124 kilometrov. Takže na Slavín by to bolo krátke :).

Našla by sa aj kratšia trasa ? V Trnave máme takého malého Štefánika. Približne 70 km by som vedel nakresliť trasu od bradla až k nemu ;).

Myslím, že je len otázkou času, kedy sa na STEFANIK TRAIL kratšia trasa objaví. V tomto momente mám v hlave dve alternatívy. Rovnako mám v hlave aj dve alternatívy predĺženia trasy :).

Zablúdim na trase alebo sa viem orientovať aj s prstom v nose?

Vždy niekto zablúdi. K tomuto športu to patrí asi tak ako že sa triatlonista pri plávaní napije alebo na bajku zhltne muchu. Okrem posledného bratislavského úseku je celá trasa položená na turistické značky. Kto si prejde trasu v rámci tréningu, ten nezablúdi. Kto si trasu naštuduje z informácií na našom webe, tiež by nemal mať problémy s orientáciou. Celých 140 kilometrov je už dnes vyznačených reflexnými značkami. V noci nám z trasy ešte nikto omylom nezbehol. Naopak cez deň, sú ľudia nepozornejší. Blúdia viac štafety. Sú v nich nezriedka bežci, ktorí nemajú veľa skúseností s trailovým behom a pretekmi. Všeobecne sa STEFANIK TRAIL pokladá za najlepšie značený ultra trailový pretek v Čechách a na Slovensku vôbec. Patrí za to vďaka hlavne môjmu otcovi, Palimu “značkárovi”. Je to veľký pedant :).

Koho nápad bol zaradiť tie schody ? Aj pri plnej sile som tam šmatlal z jedného schodu na druhý.

Schody v Horskom parku v Bratislave sú na našej turistickej značke. No a schody od River Parku na Mudroňovu ulicu, ktoré ústia pár sto metrov nad budovou parlamentu a hradu sú takou poslednou pripomienkou, že aj Bratislava je položená na kopcoch a vie sa s bežcom po takmer 140 kilometroch rozlúčiť v štýle ultra. STEFANIK TRAIL je jediný horský ultra trail na svete, ktorý prechádza časťami historického centra a končí v samotnom srdci hlavného mesta krajiny na svete.

Ako reagujú ľudia z firiem, ktoré oslovuješ na spoluprácu, keď im povieš že ide o beh na 140 km ?

Smejú sa, mračia sa, pýtajú sa, “Prosím, koľko, za koľko dní,…?” Najskôr im však poviem Štefánikov príbeh 7-dňového pochodu a potom im poviem, že tu je nie malé množstvo ľudí, ktorí to pobežia za menej ako 30 hodín…

Plánuješ zaviesť aj potvrdenie od lekára, že môžeš štartovať, tak ako to má NBHNT ?

U nás bežia dospelí ľudia a každý z nich podpisuje reverz o spôsobilosti a miere trénovanosti. Každý zodpovedný bežec by mal mať tieto veci pod kontrolou pre seba a nie pre organizátorov. Naviac, viem si predstaviť ako sa takéto potvrdenie od lekára u našich obvodných lekárov získava :). Na každej občerstvovačke vrátane cieľa máme zdravotníkov-profesionálov. Už sme v minulosti ľudí v zhoršenom stave jednoducho ďalej nepustili. Nikto z nich zatiaľ neprotestoval.

Môže sa stať, že niekoho nepustíš na štart ? Minuloročného batmana a pod.

Zatiaľ sme žiadneho “batmana”, teda človeka, ktorý si úmyselne skrátil trasu neprichytili pri čine. Diskvalifikovaná štafeta z minulého roku nepriniesla na občerstvovačku povinné heslo, ale trasu si neskrátili. Vieme to od hasičov, ktorí práve ten kritický úsek osobne monitorovali na mieste. Ale pravidlá sú pravidlá. Mŕtve kontroly na trase tento rok budú rýchlejšie a transparentnejšie.

Vo videu Maja Srnika sa spomínal bežec, ktorý chce STEFANIKa absolvovať, ale nemá zabehnutých viac ako desať kilometrov. Kde je podľa teba tá hranica, keď o takomto náročnom traile, akým Štefánik je, môžem vôbec uvažovať?

V prvom rade chcem, aby ten chalan vedel, že si veľmi vážim fakt, že ho ten beh a asi aj jeho okolie inšpirovalo a chce to skúsiť. Lenže medzi inšpiráciou, ktorej je vďaka knihám, reklame, Facebook-u, Youtube-u neskutočne veľa a motiváciou, ktorá ťa vedie poctivým štúdiom, tréningom a nakoniec ťa aj dotiahne do cieľa, je veľký rozdiel. Podľa toho, čo citoval vo videu Majo, chýba tomu chalanovi hlavne motivácia. Inšpirácie má dosť. Lenže to určite nestačí. Myslím, že na to, aby z toho vyviazol bez ujmy, si musí stanoviť reálne ciele. Myslím, že by mal buď vyhľadať voľnú štafetu, alebo by si mal povedať, že skúsi 1-2 úseky. Ak sa dobre nepripraví, narobí nám už na Zárubách veľké starosti a to by bolo od neho nezodpovedné.

Vie ST140 alebo ktorýkoľvek iný ultra beh, zabehnúť hocikto, alebo treba splniť určité predpoklady na takýto výkon ?

Určite nie. Všeobecne hovoríme, že štafetu by mal bežať minimálne “asfaltový” polmaratónec. STEFANIK TRAIL je druhý najdlhší ultra trail na Slovensku. Určite by sa na štart ultra kategórie nemal postaviť niekto, kto nemá za sebou trailový alebo aspoň asfaltový maratón. Na tieto preteky však treba osobitnú kondičnú aj psychickú prípravu. Strach mi naháňajú facebookoví virtuálni hrdinovia alebo takí, ktorých ja volám aj “prepnutí” bežci. Sú rizikoví. Podcenia väčšinou aj prípravu, aj deň D, a potom to tak vyzerá aj na trati. Pokora, zodpovednosť a rešpekt voči sebe alebo druhým sú súčasťou povinnej výbavy ultra bežca. V lepšom prípade končia takíto “odvážlivci” na trase tragikomicky.

Minulý rok boli v cieli bazény, máme aj tento rok brať plavky ? 🙂

Jasné a zober si aj lano. Priviaž sa oň a šup šípku do Dunaja 🙂

Neskúšal si osloviť nejaké tie zahraničné hviezdy, žeby si s nami prišli zabehať ?

Skúšal a som rád, že mám v tejto veci aj reálnu podporu našich partnerských značiek. Toto je ale tiež beh na dlhú trať. Sny netreba len snívať, ale si ich aj plniť. My nie sme zaujímavý trh z hľadiska svojej veľkosti a tak k nám Scott Jurek nikdy nepríde preto, lebo by tu jeho partner predal 100.000 párov BROOKS bežeckých topánok. Musíme byť kreatívni, presvedčiví, vytrvalí a hlavne trpezliví. Potom sa to určite podarí.

O komerčné preteky ako ČSOB maratón a podobne, je záujem zo strany médií. Začínajú sa už zaujímať aj o túto akciu ?

Áno, záujem médií o STEFANIK TRAIL má rastúcu tendenciu. Mali sme minulý rok na tlačovej konferencii uspokojivú účasť a cez leto sa v mnohých médiách v súvislosti s behom písalo aj o STEFANIK TRAIL. Dúfam, že si tento trend udržíme aj naďalej.

Na čo sa ty, okrem hladkého priebehu Štefánika, najviac tešíš?

Na dobrovoľníkov, ktorí mi v ten deň vždy svojou tvrdou prácou a neskutočne dobrou náladou ukážu, že tá drina počas roku za to stála. Teším sa na näpatie v tvárach bežcov na štarte a na ich úsmev v cieli. Ja som taký divný. Mne dojatím hrdlo zviera aj na 35. kilometri na občerstvovačke na Javorníkoch, keď vidím ako sa k nám kamaráti blížia a teším sa, že im budem môcť poskytnúť pomoc. Asi to fakt milujem.

Aké máš plány do budúcna ?

Stále túžim po štafetách zložených z profesionálnych vojakov a iných silových zložiek nie len zo Slovenska. Štefánik bol vojak, svoj príbeh žil v Srbsku, v službách francúzskej armády v hodnosti podplukovníka. Štefánik bol medzinárodne uznávaná osobnosť a vyznamenania prijímal vo Francúzsku, Taliansku, Spojených štátoch aj v Rusku. Od vzniku pretekov si želám, aby sa profesionálni vojaci stali nie spestrením, ale naozaj veľmi podstatnou súčasťou STEFANIK TRAIL.

Neustále chceme zlepšovať servis a podmienky pre bežcov. Mnohí tvrdia, že už dnes dal STEFANIK TRAIL latku kvality zabezpečenia podujatí podobného druhu pomerne vysoko. Chodím na preteky aj do zahraničia a viem, že máme pred sebou ešte strašne moc práce.

Ako to všetko pri rodine stíhaš ?

Stíham to práve vďaka tej rodine, ktorú mám. Nemajú to so mnou ľahké.

Spomínal si, že chodievaš zo soboty na nedeľu na nočné pochody. Ako dlho trvajú a približne koľko kilometrov prejdeš ?

Áno, teraz som mal pre dlhšiu chorobu výpadky, ale už sa to hádam zlepší. Tam nie som nikdy sám. Zvolávame sa väčšinou na facebookovej stránke STEFANIK TRAIL. Berieme so sebou ľudí, ktorí chcú vidieť, ako vyzerá trasa v noci, chcú si to vyskúšať. Je to aj dobrá príprava na fakt, že počas pretekov stráviš celú noc v kopcoch a na nohách. Organizmus si na niečo také musí postupne zvyknúť. Obvykle si naordinujeme prejsť dva úseky naraz. Nebežíme o život, viac dynamicky kráčame a preto si myslím, že je to vhodný vytrvalostný tréning aj pre tých, čo behávajú 20-kilometrové trate. Za noc prejdeme 40-50 kilometrov.

Naháňa ťa žena domov, keď chodíš behať?

Už nie. Našli sme si spôsob, ako si vymedziť čas na behanie. Dodržiavam dohodnutý harmonogram a funguje to. Pozvania ísť si zabehať mimo stanovený čas, žiaľ, musím odmietať, ak chcem, aby to doma klapalo. Ale som spokojný.

Začal si ako diaľkoplaz alebo si hneď behal?

Behával som. Kým som nezačal plánovať STEFANIK TRAIL, nevedel som, že niečo také ako diaľkoplazectvo na Slovensku existuje.

Kofola alebo kokakola?

Oboje 🙂

Prečo?

Pretože počas pretekov mi kokakola lepšie upokojí sem-tam rozhúpaný žalúdok. Kofola je pre mňa pôžitok, ktorý si rád s kamarátmi doprajem v cieli alebo v lete po tréningu.

Sľúbiš nám dobré počasie ? 😉

To veru nie, ale “Milanko” nám hádam hore niečo vylobuje :). Minulý rok nám prialo. Ešte aj mesiac bol v splne. Tentokrát bude mesiac skoro celý zakrytý, tak si treba obstarať naozaj kvalitné čelovky.

Prezradíš nám aj niečo o Plamienku?

Nezisková organizácia Plamienok je pôvodom detský hospic, ktorý poskytuje paliatívnu starostlivosť nevyliečiteľne chorým deťom tam, kde sa deti cítia najlepšie – doma so svojimi rodičmi a súrodencami.

Plamienok tiež sprevádza smútiace rodiny aj po odchode ich dieťatka a poskytuje pomoc najmenším v čase, keď stratia súrodenca alebo inú, im blízku osobu v rodine. Na rozdiel od našich dobrovoľníkov, kde môže pomôcť takmer každý, kto chce, Plamienok môže pomáhať len vďaka ľuďom s vysokou odbornosťou. Svoje služby Plamienok vykonáva bezplatne. V minulom roku sme v cieli večer dražili podpísané tričko Kiliana Jorneta. Pracujeme na tom, aby sme dražbu s darovanými predmetmi od svetových osobností mohli aj tento rok zopakovať. Peniaze zbierame aj vďaka možnosti kúpiť si bežeckú “buffku” s potlačou loga STEFANIK TRAIL. Šatky nám tento rok daroval náš partner, firma GARMIN. Cena jednej šatky je 10 eur a je možné si ju objednať prostredníctvom bežca, ktorý je na tohoročnej súpiske. Tento princíp sa nám osvedčil už v minulom roku, kedy sme vďaka dražbe a predaju šatiek vyzbierali sumu takmer 3000 euro. Tento rok prispeje na Plamienok aj každý bežec vďaka vlastnému výkonu. Každý odbehnutý kilometer bude finančne odmenený anonymným darcom. Princíp výpočtu príspevku sa dá nájsť na http://stefaniktrail.sk/sk/plamienok.

Galéria zdroj: STEFANIK TRAIL