Ahoj Milan, asi tušíš, že tento rozhovor sa bude viacmenej točiť okolo maratónu, pretože si trnavským rekordmanom v počte odbehnutých maratónov.  Ak sa nemýlim, už sa pomaly blížiš k druhej stovke. Koľko máš momentálne na konte maratónskych čiarok?

Mám odbehnutých 164 maratónov, čiže k druhej stovke je to ešte dosť dlhá tortúra.

Kedy si bežal svoj prvý maratón? Pamätáš sa ešte na pocity v cieli po jeho dokončení?

Môj prvý maratón bol v roku 1987 v Trnave. To bola taká stávka z hecu, že keď to dokážu oni, tak aj ja. Nemal som nabehané a tenisky som mal o 2 čísla menšie, lebo som nezohnal maratónky z Partizánskeho na moju veľkosť a bolo mi povedané, že sa to poddá. Lenže sa to nepoddalo a mne zliezlo kompletne všetkých desať nechtov na nohe. A to nehovorím o svalovici. Musel som si zobrať dovolenku, lebo som nemohol chodiť. Čiže spomienky teraz sú už úsmevné, ale vtedy mi nebolo moc do smiechu.

Milana ste mohli stretnúť aj na 39. ročníku Suchovskej 15ky

Koľko maratónov ročne priemerne odbeháš a podľa čoho si ich vyberáš?

V priemere 4 – 5 maratónov. V počiatkoch to bolo viacej, aj 7 – 8 kúskov. Ale to bolo dávno. Vyberám si už iba také zabehnuté, kde je fajn atmosféra.

Aký je tvoj najlepší výkon na maratóne a koľko si v príprave naň musel trénovať? Mám na mysli týždenné/mesačné objemy.

Najlepší čas je 2:36:24 z roku 1989 v Novom Meste nad Váhom. Neviem presne koľko som behal, lebo na takéto veci som lajdák a nevediem si tréningový plán. A predtým sa nám navyše narodila dcéra Lucia, čiže viac energie a pozornosti bolo venované Lucke. Behával som vtedy skôr také tempové tréningy, žiadne kluskanie ako teraz.

Ktoré z veľkých maratónov v zahraničí si absolvoval a kde sa ti najviac páčilo?

No tých maratónov v zahraničí bolo dosť. Brusel, Amsterdam, Viedeň, Budapešť, Berlín a samozrejme Praha. To je asi môj “libling”. Praha bola, je a vždy u mňa bude niekde tam hore nad ostatnými.

Viem, že patríš taktiež k ľadovým medveďom. Čo ťa k tomu priviedlo? Cítiš sa zdravší vďaka otužovaniu?

Pred 3 rokmi som mal natrhnutý zadný stehenný sval a moja liečba nebola dôsledná. A tak som to cítil hodne dlho. Čítal som, že ľadová voda tomu pomáha. Tak som to skúsil a môžem povedať, že vďaka otužovaniu sa to potom zlepšilo. A tiež ponoriť sa do ľadovej vody je určitá forma “endorfínu”. Či som zdravší? Asi áno. Aj keď nejaký ten “sopeľ” sa objaví, ale na druhý – tretí deň to pominie. Možno to je tým otužilejším organizmom.

Ak si aj vy chcete skúsiť otužovanie, určite sa obráťte na OZ Trnavskí Bíli Medvedi

Niektorí z nás sa noc pred maratónom poriadne nevyspia a celú noc sa len prehadzujú. Zažívaš ty vôbec ešte stres pred štartom maratónu, keď ich beháš v podstate každý mesiac? 🙂

Stresom to nemôžem nazvať, ale určitá nervozita tam je. Je to predsa dlhá trať, počas ktorej sa môže všeličo prihodiť. Hlavne keď niekedy “príprava” pred maratónom nie je vždy ideálna.

Čo zvykneš jedávať pred maratónom? Počas maratónu sa nejak špeciálne občerstvuješ?

Pred maratónom väčšinou niečo ľahké a sladké. Nejaký ten banán a tak. Počas väčšinou nejaký ten ionťák alebo len čistú vodu, lebo nie každý ionťák zarobia organizátori dobre. Tiež občas  používam energetické gély a nejaký ten draslík vo forme tabletky.

Stalo sa ti, že si už nejaký maratón zabalil? Resp. bol si už blízko k tomu, aby si si povedal, že ďalej nebežím, kašlem dnes na to? Ak áno, čo ťa viedlo k tomu, že si si to nakoniec rozmyslel a dobehol si až do cieľa.

No musím si poklepať po hlave. Doposiaľ som nezabalil maratón, aj keď niekedy som sa pohrával s takou myšlienkou. Ale to bolo najmä zo zdravotných dôvodov. Vždy sa to nakoniec nejako poddalo a dobehol som. Vždy si hovorím, že keď som už absolvoval takú dlhú cestu za maratónom, tak už to nejak “dobojujem”.

Viem, že si sa v minulom roku stal dedkom. Na niektorých zahraničných maratónoch je vidieť maratóncov s kočíkmi. Nad niečím takým nerozmýšľaš? 🙂

Tak to asi nie. To prenechám mladším, aj keď nikdy nehovor nikdy. Možno ma niekedy moja vnučka presvedčí.

Koľko tenisiek za rok zničíš? Máš nejaký obľúbený model/značku, ktorú preferuješ?

Asi tak 2 – 3 páry. Na pretek vždy nosím také “neobúchané”, ktoré potom mením na tréningové. Obľúbené boli niekedy Asics, ale teraz je aj kvalita ostatných značiek na porovnateľnej úrovni.

Milan s ďalšími bežcami a otužilcami z OZ Trnavskí Bíli Medvedi

Robíš aj nejaké iné športy popri behu? Prípadne akým iným športom si sa venoval v mladosti?

Najmä bicykel od jari do jesene. Je to dobré na odľahčenie záťaže na kĺby, ktoré dostanú zabrať na tvrdom povrchu. Tiež nejaké to plávanie.

Keďže odbeháš niekoľko maratónov do roka, tvoje kĺby musia dostať riadne zabrať. Berieš nejakú kĺbovú výživu alebo niečo podobné?

Nie, v tomto som taký náturista. Možno by som mal aj niečo užívať, ale to je pre mňa vždy chémia.

Na záver by som ti rád poprial veľa šťastia, zdravia, úspechov v 2017 a samozrejme čo najviac odbehnutých maratónov.

Ďakujem a tebe tiež prajem veľa zdravia, aby Ti to naďalej tak dobre behalo ako doteraz alebo aj lepšie.

autor rozhovoru: Michal Puškár